,,V našom dvore na javore…“ tak znie text básne Ferka Urbánka, ktorú zhudobnil trnavský rodák, hudobný skladateľ Mikuláš Schneider Trnavský. Touto piesňou sme symbolicky otvárali brány nášho zariadenia, ktoré sa po dlhých sedemnástich rokoch vrátilo naspäť do historického centra Trnavy – do Domu hudby Mikuláša Schneidera Trnavského, ktorého domov sa stal domovom aj pre Trnavské osvetové stredisko. Symbolicky preto, lebo brány tohto domu sú otvorené už po stáročia ale symbolicky aj názvom piesne, ktorým sme nazvali slávnostné otvorenie Trnavského osvetového strediska. V piatok 3. júla 2020 sa v našom dvore stretli všetci tí, ktorým vďačíme za fungovanie našej organizácie, riaditelia kultúrnych organizácií, bývalí pracovníci, starostovia z regiónu, naši dobrí priatelia, ľudia bez ktorých by sme fungovať nemohli a za celé roky existencie sa podieľali na úspešnom budovaní neprofesionálnej kultúry v našej trnavskej župe. Genius loci tohto miesta je bezpochyby spojený s hudobným velikánom Mikulášom Schneiderom Trnavským, o to väčší zážitok a čaro nechceného nastalo hneď v úvode, keď Lucia Kubeková, sólistka Slovenskej filharmónie začala spievať už spomínanú pieseň ,,V našom dvore na javore…“ rozozvučali sa zvony neďalekého kostola, v ktorom práve Schneider Trnavský dlhoročne pôsobil. Potom sa všetkým prítomným prihovorila riaditeľka Trnavského osvetového strediska Anna Pekárová, ktorá v príhovore poďakovala županovi TTSK Jozefovi Viskupičovi, ktorému vďačíme za nové priestory. K županovi sa pridal aj pán Ján Budaj, minister životného prostredia, ktorý ocenil ,,duet“ ktorý v úvode odznel. A aby sa do bodky naplnili slová úvodnej piesne, spoločne zasadili javor. Javor Mikuláša Schneidera Trnavského, ktorý už bude navždy súčasťou nášho dvora. Po tomto akte si prítomní vypočuli jednu z najznámejších Schneidrových piesní ,,Ružičky“, v podaní Lucii Kubekovej, sólistu opery SND Daniela Čapkoviča s klavírnym sprievodom Martiny Tomašovičovej. V závere nasledoval slávnostný prípitok so želaním pekného večera, ktorý spríjemňovala ľudová hudba Picúchovci z Dolnej Krupej až do neskorých večerných hodín. Pre náš kolektív bol tento deň nezabudnuteľný, nesmierne si vážime každého kto prišiel medzi nás. Milou návštevou boli bývalí riaditelia Anna Melíšková a Róland Osvald, ktorého prítomnosť potešila nielen nás, ale aj bývalých spolupracovníkov. Dom hudby ožil hudbou, hrala hudba, spievalo sa, spomínalo sa, ale sa aj plánovalo. Aké sú vízie, čo nás čaká, na čo sa môžeme tešiť.
Jeden múdry človek raz povedal, že keď starí rozprávajú, mladí by vtedy mali počúvať, ale keď mladí rozprávajú malo by to byť aj naopak, aby starí počúvali mladých a vtedy to bude fungovať. A to platí všade, v kultúre taktiež, kde prepojenie generácií je veľkým pilierom pre ďalšie fungovanie, pre rozvoj a neustále napredovanie záujmovej umeleckej činnosti. Generácie pred nami a generácie po nás budú vytvárať niečo, čo si pýta duša človeka, niečo čo ho obohatí, poteší, čo má v srdci. Nezáleží na tom, či je to tradičná ľudová kultúra, divadlo alebo vizuálne umenie, či je to profesionálna alebo neprofesionálna kultúra. Práve profesionálna kultúra má základy v neprofesionálnej kultúre, na to netreba zabúdať, lebo nikto sa ako profesionál nenarodí, z ničoho nič nevzniká.
Veronika Behúlová
